Musia mamičky meniť stravu počas kojenia?

Andrea Görcsösová
Apr 11, 2022
Čítanie: 4

Na blogu Terapia jedlom, sa stretávam s odbornými článkami, ohľadom bežných otázok zo sveta stravovania. No a nedávno vyšiel článok na tému Mamičiek a ich stravy počas dojčenia, z ktorého si vezmeme zopár riadkov na obohatenie vedomostí. Na základe týchto informácií sú písané aj naše recepty pre mamičky, ktoré nájdete na blogu.

Pokiaľ sa chcete dočitat viac - celý článok nájdete na : Dojčenie a strava matky: mýty a fakty - Horecka.sk

Strava mamičiek v období kojenia

Dojčiaca mamička nepotrebuje špeciálne potraviny na tvorbu mlieka ani na zvýšenie jeho produkcie. Produkcia mlieka je určená, frekvenciou dojčenia, prikladania si dieťaťa k prsníku, prípadne odsávania. Pokiaľ neexistuje zdravotný dôvod, matka, ktorá dojčí podľa požiadaviek dieťaťa, bude schopná produkovať dostatok mlieka pre svoje dieťa, bez ohľadu na to, čo zje. Neexistuje žiadne konkrétne jedlo, ktoré sa musí nevyhnutne jesť, najmä ak je to niečo, na čo matka nie je zvyknutá alebo nemá rada. Živiny, ktoré sa nachádzajú v určitej potravine, sa nachádzajú aj v iných, takže matka môže stále získavať nevyhnutné zložky, ktoré potrebuje.

Ako vzniká materské mlieko

Dojčenie a materské mlieko sú celosvetovým štandardom výživy dojčiat. Svetová zdravotnícka organizácia, ESPGHAN a rôzne pediatrické spoločnosti a zdrav. inštitúcie odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých 6 mesiacov a dojčenie minimálne počas prvého roku života. Od bežného fyziologického stavu ženy sa energetické a nutričné požiadavky počas laktácie/dojčenia značne líšia.

Ženy, ktoré dojčia, potrebujú približne o 330-500 kcal/na deň, nad rámec odporúčaného denného energetického príjmu.

Odhad je odvodený od priemerného objemu vyprodukovaného materského mlieka za deň /rozsah 450-1200 ml/ a energetického obsahu mlieka /67 kcal/100 ml/. Žena v tomto období by mala dbať na dostatočnú hydratáciu, počíta sa obsah všetkých tekutín prijatých počas dňa v rozmedzí 2-3l tekutín. Už počas tehotenstva väčšina žien ukladá v svojom tele v tkanivách ďalších 2 až 5 kg /19 000 až 48 000 kcal/ v najmä vo forme tuku, ako fyziologickú prípravu na laktáciu. Ak ženy nekonzumujú zbytočne veľa kalórií, tieto telesné zásoby sa využijú na udržanie laktácie. Nie je nezvyčajné, že dojčiace ženy po prvom popôrodnom mesiaci schudnú 0,5-1,0 kg za mesiac. V porovnaní s tehotenstvom existuje ešte menej odporúčaní podložených dôkazmi o príjme živín počas dojčenia. Laktácia sa považuje za úspešnú, keď dojčené dieťa primerane priberá na váhe/ teda fyziologicky prospieva, má pravidelný príjem potravy, stolicu a má 6 a viac mokrých plienok denne /. Odporúčaná denná dávka bielkovín počas laktácie je dodatočných 25 g/deň na rámec bežného príjmu ženy čo je 0,8gr bielkovín na 1kg váhy. Potreba mnohých mikroživín sa v porovnaní s tehotenstvom zvyšuje, s výnimkou vitamínov D a K, vápnika, horčíka a fosforu. Strata hmotnosti počas laktácie zvyčajne neovplyvňuje množstvo alebo kvalitu materského mlieka, avšak počas laktácie by mohlo prísť k nedostatku horčíka, Bl, folátu, vápnika a zinku u matky. Vitamíny rozpustné vo vode a v tuku , ktoré matka prijíma v strave sa vylučujú do materského mlieka a ich hladiny sa môžu znížiť ak ich matka nemá dostatok. Našťastie niektoré sa dajú suplementovať.

Príčinou oneskorenej laktácie môžu byť okrem biologických faktorov aj faktory:

psychologické - teda rozpaky súvisiace s veľkosťou tela a ťažkosťami pri diskrétnom dojčení,
mechanické - väčšie prsia a bradavky, ktoré spôsobujú ťažkosti s prisávaním
medicínske - ako napr. pôrod cisárskym rezom, cukrovka, dysfunkcia štítnej žľazy

Presná etiológia je však pravdepodobne kombináciou týchto faktorov. Faktory ako stres, úzkosť a fajčenie môžu znížiť produkciu mlieka ale kvantitatívna a kalorická hodnota materského mlieka sa diétami ani cvičením takmer nemení.

Ako upraviť stravu v období dojčenia

Vhodné je zvoliť racionálny prístup k výberu potravín, zamerať sa na pestrosť a pravidelný príjem jedál, ktoré pomôžu podporiť produkciu mlieka.

Rozhodnite sa pre potraviny bohaté na bielkoviny, ako je chudé mäso, vajcia, mliečne výrobky, fazuľa, šošovica ale aj ryby a morské plody s nízkym obsahom ortuti.

Vyberte si rôzne celozrnné výrobky ale aj kvalitné cestoviny z tvrdej pšenice a iných obilnín či pseudoobilnín a nezabudnúť na veľa zeleniny a aj ovocia.

Mäso a živočíšne produkty sú dobrým zdrojom hemového železa, železo v non-hem forme sa nachádza napríklad v šošovici. Ak chcete pomôcť telu lepšie absorbovať železo, jedzte potraviny bohaté na železo s potravinami s vysokým obsahom vitamínu C ako sú citrusové plody.

Napríklad v sezóne to môže byť aj šošovicový šalát z červenej či beluga šošovice, s paprikou a petržlenovou vňaťou, pokvapkaný citrónovou alebo limetkovou šťavou a s odšťavenou pomarančovou šťavou. Nemusíte sa obávať šošovice, dieťatko nebude bojovať s metánom, ktorý bude obťažovať vaše črevá, s tým sa musí vysporiadať mamička, plyny do materského mlieka neprestúpia. Je však možné, že niektoré fragmenty bielkovín zo stravy matky, prestupujúce do materského mlieka, môže imunitný systém dieťaťa vyhodnotiť ako cudzorodú látku.

Ak má dieťa zjavnú reakciu/plač, nepokoj, kolika/ zakaždým, keď matka zje určité jedlo, môže sa rozhodnúť vylúčiť toto jedlo zo svojho jedálnička.

Vedenie potravinového denníka môže pomôcť identifikovať súvislosť s prejavmi nepokojného správania dieťaťa, po konzumácii určitej/kritickej potraviny. Na internete nájdete mnoho návodov ako a prečo si daný denník viesť.

Niektoré potraviny však môžu zmeniť chuť materského mlieka. Taký cesnak, chilli alebo sójová omáčka, môžu zmeniť jeho chuť. Neznamená to však, že ich treba vylúčiť, to v žiadnom prípade. Je možné, že takáto chuť mu nebude vadiť a pomôže to dieťaťu zvyknúť si na typickú stravu rodiny už pred začatím príjmu tuhej potravy. Okrem toho bábätká si už počas tehotenstva, zvykajú na tieto príchute, keď prehĺtajú plodovú vodu a osvojujú si tak stravovacie návyky a preferencie svojej rodiny, za predpokladu, že budúca matka má dostatočne rôznorodú stravu a nevylúči širokú skupinu potravín.

Neveríte? Je to tak, skúsenosti s jedlom začínajú prenatálne, pretože chemosenzorické systémy majú adaptívnu a evolučnú úlohu a sú funkčné už pred narodením bábätka. Expozícia prostrediu in utero /v maternici/ môže mať trvalé účinky na vyvíjajúce sa tkanivo. Tieto účinky sa označujú ako „programovanie“ a sú dôležitými rizikovými faktormi pre chronické ochorenia v neskoršej dospelosti.

Pre inšpiráciu na rýchle a výživné jedlá pre mamičky aj pre všetkých ostatných si prezrite našu sekciu Fit receptov.